Recenzia: Lady Gaga - Born this way - 80%

S extravagantnou popovou hviezdou Stefani Germanottou, známejšou pod umeleckým menom Lady Gaga, som sa prvý krát stretla v čase, kedy všetkými bežnými médiami naplno osciloval jej singel Just Dance, ktorý ma zanechal úplne chladnou a milá Gaga sa u mňa zapísala ako tritisíci klon Spearsovej a Aguilerky. Neskôr som pri náhodnom zapnutí TV stanice Óčko zaregistrovala jej pesničku Poker Face a po dvojdňovom podvedomom boji s pospevovaním si jej melódie a utajovanom vyhľadaní klipu na Youtube (opakovanom) som naznala, že asi to s ňou nebude také zlé. Potom prišiel prvý megalomanský príbehový klip, Paparazzi a bola som nadobro lapená. Telephone, Bad Romance a Alejandro len vystupňovali moju mániu, ktorá vyústila v návšteve Gaganinho (odvodené od ľúbozvučného poslovenčeného tvaru Gagaňa) pražského koncertu a tak asi nikoho neprekvapí, že som spolu s miliónmi ostatných fanúšikov netrpezlivo očakávala jej nový album o ktorom sa skromne vyjadrovala ako o albume dekády. Ako to teda dopadlo? Nuž pozrime sa na to.



Album otvára vypaľovačka Marry The Night, ktorú rozhodne považujem za jednu z najvydarenejších pesničiek dosky. V mnohých recenziách sa v súvislosti s Born this way skloňuje pojem "eurodance" - ten je veľmi výrazný už v tejto pesničke a doslova vás vrhne späť do zlatej éry devätdesiatiek (čo vás možno, rovnako ako mňa, prekvapí, ak ste z albumu počuli len prvé tri single) a pripomenie 2 Unlimited, či iné partičky, ktoré spravidla obsahovali jedného drsného holohlavého pána, najlepšie černocha, ďalej dve prsnaté speváčky v obtiahnutom kožo-latexe s divokými copíkmi a modrými očnými tieňmi.

Nasleduje prvý singel dosky, rovnomenná pieseň Born This Way. Čo povedať k Born this way, asi ju všetci poznáte, viete (ak neviete, tak ste divní), že má jeden z najlepších videoklipov natočených v poslednej dobe (pravdepodobne najlepšie video od samotnej Lady Gaga), ale čo sa týka pesničky...no, čo si budeme hovoriť, je taká jednoduchšia. Nie je zlá, ale na môj vkus je to príliš veľká odrhovačka. Zaujímavá je Country Road verzia, ktorá naplno odhaľuje country základ melódie a celkovo znie, akoby ju naaranžoval zaprášený Axl Rose v mimoriadne romantickej nálade na nejakej starej arizonskej ceste, kde sa všade naokolo vo vetre premávajú tie suché guľaté oné, viete čo myslím.

Government Hooker, podľa Gagane inšpirovaná Marylin Monroe a inými milenkami politikov, je ďalšou vydarenou pesničkou, ktorá má navyše v kontexte celého albumu pomerne originálny zvuk a štruktúru (šialené operné výkriky na začiatku included).

Judas. Mno, Judas je super. Až na to, že Judasa sme tu mali už pred rokom, akurát sa volal Bad Romance.
Niekto môže povedať, že je to proste rukopis autora, ale mne sa zdá v tomto prípade vykrádanie samej seba dosť okaté. Aľe čak na ďiske si zaťaňcujeme na Judáša, tak ďe je problém, ňi?

Ďalšiu pesničku, Americano, mnoho recenzentov označuje za absolútny vrchol Born This Way - v každom prípade je to jedna z najoriginálnejších pesničiek albumu. Cigánske a španielske motívy sme u Gagy v náznakoch počuli už predtým, tu ich však rozvíja naplno a samotná pesnička je natoľko nadčasová a štýlová, že by ma neprekvapilo, keby sme ju za pár rokov začuli na soundtracku majstra Tarantina.

Hair...hmm...jéj, preplo sa mi to na Roxette! Nie..? Gaga furt? No, divná Gaga...Aha, refrén...No furt trošku Roxette, ale dajme tomu. Saxofón, fajne, Alf hrá s Roxette! Elektro vložky, no konečne Gaga! Ale hej, vo výsledku fajn, prečo nie.

Nasleduje nemecká Scheibe (pardon, nechce sa mi hľadať správny znak), ktorá je ďalším z vrcholov albumu. Pesnička je to veľmi úletová, preto dúfam, že ju Lady G. vydá ako singel a spraví k tomu NAOZAJ šialený klip (navrhujem napr. dúhové delfíny a Blixu Bargelda oblečeného v nacistickej uniforme ako sa spolu hrajú v stroboskopom osvetlenom bazéne).

Bloody Mary, ďalšia výborná pesnička (ak si myslíte, že som neobjektívna a všetko chválim,  počkajte, za chvíľu prestanem), ktorá v refréne pripomenie Human League a podobné osemdesiatkové skvosty, Gaga sa v nej opäť využíva v operných spevoch, škrekoch a podivných hlasoch.


Black Jesus, hmm...sranda, ten názov znie ako niečo od Madonny. Pustím si to, to je pekné, že jej takto vzdáva hold. ...to som musela pustiť naozaj Madonnu, ni? No, veru nie, Black Jesus je krásnou rekapituláciou asi všetkých období Madonninej tvorby. Už dlhšie vieme, že Lady Gaga rada krad...inšpiruje sa u zaslúžilej umelkyne, Madonny, ale je nutné až v takejto miere ? 

Okej, nechám tak, Gagaňa je popkultúrny umelec, recykluje, neriešim.

Bad Kids. Fajn, drzý začiatok, basovka ako z Blondie, to neznie zle....refrén...? Slezte z toho lustru Madonno, vidím vás.

Fashion Of Love nebudem ani rozpisovať, proste si pustite nejakú Madonnu z konca 80-rokov. Úplne najväčšia vykrádačka, hanbi sa Gaga, hlas máš lepší, sama si hudbu píšeš, tak sa trošku kroť s tou recykláciou

Situácia sa otočí o 90 stupňov s nasledujúcou peckou (s naozajstnou peckou), Highway Unicorn (Road To Love). Odkloníme sa síce od pani Ciccone naspäť k eurodance a nosnej patetickej melódii, ktorá evokuje povestnú americkú slobodu a (opäť) zaprášené cesty, ale štýlovo a originálne, takže u mňa takto áno, slečna Gagová. Ukončenie tejto pesničky podkreslené krásnym organom považujem za najlepší moment celého albumu.

Heavy Metal Lover, mno opäť tam vidím spoza skrine vykukovať kúsok svalnatého ramena nemenovanej kráľovnej popu, ale nie je to už úplne okatá vykrádačka ako u predchádzajúcich pesničiek.  Dobrá vec.

Electric Chapel začína zaujímavým gitarovým riffom, ktorý by aj najviac hardcore hudobného fanúšika donútil podupkávať si nohou do rytmu, len aby vzápätí rozbehnutého gitaristu (opäť!) zhodila z pódia neskutočne vtieravá Madonna, ktorá ja našťastie sama čoskoro nahradená niekým z 2 unlimited a neskôr snáď aj samotnou Gagou. Vo výsledku, div sa svete, je to zábavná a vysoko počúvateľná pesnička.

The Queen melodicky pripomína pesničky z debutu The Fame, čo sa týka Born this way, zaradila by som ju niekam do priemeru, až podpriemeru, na Gagu nič výnimočné.

You and I - hlavný slaďák albumu, ktorýsi kritik prirovnal k pesničkám Shanie Twain a sama by som na nič výstižnejšie neprišla, gýčovité country-popové aranžmá melódii, ktorá sama o sebe je síce nosná, ale nijako zvlášť originálna, podľa mňa nepristane, omnoho viac sa mi páčila v jednoduchej klavírnej podobe, v akej ju Lady Gaga hrala napríklad na koncerte v Prahe.

The Edge Of Glory - springsteenovský "amerika, sloboda, dlhé cesty, prach, vlajka, orliak bielohlavý, hrdosť" refrén a pekný saxofón ("Alf").

K remixom sa vyjadrovať nebudem, páč sú také, ako by sme od remixov očakávali, ale tú Axlovskú zaprášenú verziu Born this way si naozaj nenechajte ujsť, stojí za to.

Vcelku sa mi nový album páči, ale zatiaľ (5-6 vypočutí) z neho nie som nadšená rovnako, ako väčšina (váženejších) kritikov - prvá polovica sa mi zdá byť výborná, v druhej mi ale vadí časté kopírovanie Madonny, ktoré Gaga mohla ponechať v medziach "vylepším špicatú podprsenku samopalmi a zhltnem krucifix". Je ale sympatické, že sa na novom albume vydala opäť trochu iným smerom a nekopírovala svoje pesničky z The Fame Monster (čoho som sa po vypočutí singlu Judas bála). V každom prípade si však udržala svoj status jednej z najzaujímavejších a najtalentovanejších osobností súčastného mainstreamu a ja osobne si želám len to, aby jej to vydržalo čo najdlhšie.