Recenzia: Priest - 65%

Priest je v prvom rade film pre milovníkov 70's a 80's béčkových akčných filmov a hororov, takže ak pozeráte filmy kvôli duševnej katarzii, intelektuálnemu presahu, či metaforám na úbohý horkosladký ľudský život, rovno si pustite Pasoliniho, ináč vás sklame.
Vlastne by som vám Kazateľa neodporučila ani v prípade, že máte radi "obyčajné, filmy, ktoré dávajú zmysel", páč potom by sa vám mohlo stať, že v strede filmu znechutene odídete, lebo hlavný hrdina sa pri skoku odráža do výšky od dvoch malých kameňov, ktoré mu hodila pod nohy jeho parťáčka, jeho sidekick roztína nožom náboje a podobne.

Recenzia: Lady Gaga - Born this way - 80%

S extravagantnou popovou hviezdou Stefani Germanottou, známejšou pod umeleckým menom Lady Gaga, som sa prvý krát stretla v čase, kedy všetkými bežnými médiami naplno osciloval jej singel Just Dance, ktorý ma zanechal úplne chladnou a milá Gaga sa u mňa zapísala ako tritisíci klon Spearsovej a Aguilerky. Neskôr som pri náhodnom zapnutí TV stanice Óčko zaregistrovala jej pesničku Poker Face a po dvojdňovom podvedomom boji s pospevovaním si jej melódie a utajovanom vyhľadaní klipu na Youtube (opakovanom) som naznala, že asi to s ňou nebude také zlé. Potom prišiel prvý megalomanský príbehový klip, Paparazzi a bola som nadobro lapená. Telephone, Bad Romance a Alejandro len vystupňovali moju mániu, ktorá vyústila v návšteve Gaganinho (odvodené od ľúbozvučného poslovenčeného tvaru Gagaňa) pražského koncertu a tak asi nikoho neprekvapí, že som spolu s miliónmi ostatných fanúšikov netrpezlivo očakávala jej nový album o ktorom sa skromne vyjadrovala ako o albume dekády. Ako to teda dopadlo? Nuž pozrime sa na to.